Ján Lunter sa narodil v horehronskej rázovitej obci Telgárt. Vyrastal v roľníckej rodine s piatimi súrodencami. Keďže v Telgárte založili JRD až v roku 1975, jeho otec farmárčil samostatne. „Vďaka otcovi som zažil inšpiratívne detstvo,“ hovorí Ján Lunter. „Bol zodpovedný, nikdy som ho nevidel v posteli. Večer išiel spať ako posledný a ráno vstával prvý.“

Rodinné prostredie formovalo aj názory Jána Luntera na svet. „Starý otec sa narodil v Pittsburghu. S rodičmi sa vrátil na Slovensko, ale v 1. svetovej vojne mu zomrel otec, tak ho mama poslala naspäť do USA zarábať peniaze. V tom čase už bol zaľúbený do starej mamy a chcel, aby prišla za ním. Jeho vlastná mama však prehovorila nevestu, aby zostala, slovami – ostaň doma, keď ťa ľúbi, tak sa vráti,“ pokračuje v rodinnom príbehu.

Starý otec sa po vzniku Československej republiky vrátil a v Telgárte ostal do konca života. Vnukov učil angličtinu, ale aj demokratickému zmýšľaniu. „Vďaka tomu sme vedeli, že veci sa dejú aj inak ako u nás,“ dodáva Ján Lunter. Vnímal snahu starého otca aj otca o takú výchovu, ktorá jemu a bratovi pomohla zorientovať sa vo svete. „Aj preto sme so súrodencami nikdy nevstúpili do komunistickej strany“.

Novátorstvo je v rodine

Otec Jána Luntera podporoval svoje deti vo vzdelávaní, zo šiestich detí piati dokončili vysokú školu. Ján Lunter sa vybral elektrotechnickým smerom, inšpiráciu mal opäť v rodine. „Vždy bolo u nás prítomné novátorstvo, technické zmýšľanie. Otec si spravil jednoduchú koľajničkovú pílu a pílil drevo na stavby a krovy. Neskôr mu to komunisti znárodnili. Taktiež si sám zostrojil zariadenie na výrobu šindľov,“ hovorí Ján Lunter.

Po vysokej škole sa Ján Lunter v roku 1979 oženil a keďže si chcel založiť rodinu a postaviť dom, hľadal možnosti ako si privyrobiť. „Zo svadobných peňazí som si kúpil starý traktor, ktorý som opravil. K tomu kosačku a hrabačku. Družstvo mohlo vykupovať seno a vyplácať korunu za kilo. Tu som počas letných mesiacov využil remeslo svojho otca a to, čo som sa v Telgárte naučil,“ opisuje Ján Lunter obdobie do roku 1989.

Po revolúcii spoluzakladal firmu Proces, ktorá sa venovala softvéru a hardvérovým službám. Neskôr prišiel záujem o tofu a založil firmu Alfa Bio, ktorá úspešne pôsobí dodnes.

Štyria synovia, dve dcéry

Ján Lunter sa oženil s manželkou Etelou v roku 1979 a spolu vychovali šesť detí. Najstarší Ján študoval vo Francúzsku a založil úspešnú firmu na rozoznávanie odtlačkov prstov, ktorá má celosvetovú pôsobnosť.

Syn Jakub študoval v Prahe, po desiatich rokoch sa vrátil domov a má v Alfa Bio na starosti medzinárodný obchod. Juraj, tretí syn v poradí, získaval skúsenosti v Austrálii, po návrate sa pripojil k rodinnej firme, ktorú ešte donedávna viedol ako riaditeľ.

Najmladším spomedzi bratov je Ondrej, ktorý vyštudoval v Brne. Spoluzakladal portál Demagog.sk, ktorý overuje pravdivosť výrokov politikov, neskôr taktiež nastúpil do rodinnej firmy. Dcéra Anna študuje na univerzite v Dánsku a najmladšia Mária navštevuje gymnázium v Banskej Bystrici.

Zemiaky a kamenistá zem

Z rodného Telgártu si Ján Lunter odniesol vzťah ku fyzickej práci a tá mu chýba. „Pri nej som najšťastnejší. Keď sme ešte pred revolúciou kúpili dom so záhradou, objednal som kočiša s koňmi. Orali sme záhradu, aby deti videli, čo je to zem, čo nás živí a z čoho rastú zemiaky. Kočiš naučil deti aj nadávať, šťavnato hrešil, že zem je kamenistá,“ spomína s úsmevom Ján Lunter.

Jeho synovia sa tak museli zúčastňovať aj sadenia, okopávania a vyberania zemiakov. „Až jedného dňa mi syn Ondrej povedal – oco, ale to je tvoj koníček – a moja odpoveď bola – aj ty ješ zemiaky. Ondrej sa chvíľu zamyslel a hovorí – oco, ale ty by si si zemiaky mohol aj kúpiť. A odvtedy okopávam zemiaky sám,“ smeje sa Ján Lunter.

Včely pracujú pre ďalšie generácie

Jednou zo záľub Jána Luntera sú včely. „Vojsť medzi včely, otvoriť si úľ a pozerať sa na to, ako usilovne pracujú pre ďalšie generácie, to je oddychová terapia,“ opisuje Ján Lunter svoje hobby. Je rád, že mu to manželka toleruje, keďže ho kvôli tomu veľmi nevidí. Tradícia včelárstva je však v rodine silná. „Keď som sa oženil, moja žena mi vysvetľovala hierarchiu v ich rodine. Na prvom mieste bola včelia matka kráľovná,“ smeje sa pán Lunter.

Cez zasneženú krajinu

Ján Lunter má rád pohyb. Okrem turistiky sa venuje skialpinizmu. „A nemyslím tým šliapať na Chopok po zjazdovke, ale hociktorým smerom cez zasneženú krajinu. Cez dolinky, do ktorých nikto nevojde,“ hovorí Ján Lunter

Vyskúšal si aj tandemový zoskok padákom, ktorý dostal ako dar. „Asi to malo znamenať, že mám vypadnúť z firmy,“ žartuje Ján Lunter.

O Alfa Bio

Ján Lunter založil pred 25 rokmi v pivnici rodinného domu podnik Alfa Bio. Firma dnes zamestnáva viac ako 200 ľudí a je jedným z najväčších súkromných zamestnávateľov v Banskej Bystrici.

Všetko sa začalo v 80. rokoch ochoreniami v rodine. Mamu Jána Luntera postihla rakovina a zdravotné problémy mala aj manželka. Kvôli tomu sa vyštudovaný elektrotechnik začal zaujímať o zdravé stravovanie. „Uvedomil som si, že nemáme poriadok vo výžive. Zjeme všetko, čo okolo nás prejde,“ hovorí Ján Lunter. Vzorom sa mu stali ázijské národy a vtedy sa dostal k prvému receptu na tofu.

Ján Lunter sa po zmene režimu venoval softvérovým službám, ale v roku 1991 rozbehol varenie tofu vo väčších množstvách. Pre začiatok mu poslúžila pivnica vlastného rodinného domu na Graniari v Banskej Bystrici. Postupne opustil svet výpočtovej techniky a začal sa naplno venovať potravinárstvu.

Nová vášeň zaberala čoraz viac času a to aj na poli osvety správneho stravovania. Tofu u nás nikto nepoznal. „Jeden zákazník v tom čase povedal, že tofu je ufo. Že je to niečo biele, neidentifikovateľné a nikto nevie z kade prišlo. A ako prišlo, tak aj odíde.

No zákazníci si postupne novú potravinu našli a firma mohla rásť. Kým zo začiatku vyrábali pomocou jednoduchých technológií v suteréne rodinného domu 30 ton tofu mesačne, v roku 2016 dosahovala produkcia vyše 160 ton tofu a 100 ton nátierok za mesiac. V roku 1994 sa firma presťahovala do výrobnej haly v priemyselnej časti Banskej Bystrice

Pri rozmachu bolo potrebné modernizovať výrobu a inšpiráciu nachádzali na pracovných cestách v Japonsku, USA a Kanade. „Naše technológie sú krížencom vedomostí z Východu a Západu,“ hovorí Ján Lunter.

Pri podnikaní sa snažia brať ohľad aj na životné prostredie. Autá jazdia na zemný plyn, vodu vo výrobe používajú z vlastnej studne a recyklujú ju. Úspešný podnikateľský príbeh nezostal nepovšimnutý a Ján Lunter sa dočkal viacerých ocenení. V roku 2013 dostal Cenu Banskobystrického samosprávneho kraja. V roku 2014 ocenenie Via Bona za zodpovedné podnikanie a v roku 2015 Podnikateľské srdce v rámci ocenení Podnikateľ roka.

Ján Lunter začal postupne do riadenia firmy zapájať svoje deti. Od roku 2011 začala generačná výmena a riadenia firmy sa chopili synovia. Syn Juraj zužitkoval vo firme svoje skúsenosti z pobytu v Austrálii a v rokoch 2013–2017 viedol firmu ako riaditeľ. Syn Jakub má na starosti medzinárodný obchod a Ondrej pôsobil vo firme do roku 2017 ako procesný manažér. „Mal som pocit, ako keď ma dcéra po autoškole viezla v aute domov. Šklbalo mi rukami a nohami, ale už to nebolo o mne, už som sa iba viezol,“ dodáva Ján Lunter k zavŕšeniu úspešného príbehu vo firme.